S chrtmi je to zaujimáva historka . Tieto plemená ma neoslovili svojim výzorom ale práve povahou a osobnosťou. Keď som sa snažila nájsť k svojej povahe a svojím požiadavkám vhodné plemeno, pričom som hľadala zdravšie a temperamentnejšie plemená ako molosy (viac v článku molosoidné plemená), narazila som na barzoje. Uznajte, ak niekoho fascinujú typy psov ako nemecká doga či neapolský mastín, pohľad na chrta mu práve úsmev na tvári nevyvolá A tak som to hneď v počiatku zamietla a študovala plemená ďalej. Ale keď som opäť a opäť skončila pri povahe barzoja, povedala som si že niečo na tom asi bude. A tak som toto plemeno so zvláštnou suchou tvárou, aristokratickým výzorom a špecifickou anatómiou tela, začala skúmať do hĺbky. História, využitie a povaha tohto psa ma fascinovali. Vedela som, že je to skutočne to čo hľadám! Poučená však z minulosti ako aj skúsenosti iných ľudí, a hlavne množstve nešťastných psov v útulku, bola som presvedčená že to musím skúsiť. Ak si máme so psom rozumieť, nech už je jeho výzor "akýkoľvek" hlavné je že si budeme rozumieť. Obdobné je to predsa aj v ľudských partnerských vzťahoch . Písal sa rok 1997 a ja som vedela že moje kynologické srdce bije pre barzoja. No keďže som svoje chovateľské zámery "obetovala" pre záchranu životov nechcených psov neverila som že sa k barzojovi dostanem v dohľadnej dobe. Moju svorku sústavne zapĺňali všemožné plemená a krížence.

V roku 1998 som sa však napriek môjmu ekonomickému vzdelaniu a prianiu mojich rodičov zamestnala v Slobode zvierat. Bola som presvedčená že tu budem so svojími skúsenosťami a odhodlanosťou osožnejšia ako v nejakej veľkej firme, banke a pod.

Osud bol ku mne dobrotivý a hneď nasledujúci rok 1999 sa v útulku ocitol zúbožený barzoj, importovaný z Ruska. Snažili sme sa všemožne pátrať po jeho majiteľovi ale bolo to náročné, keďže plemenná kniha funguje ako funguje a z tetovania importu sa vlastne človek nič nedozvie. Athosa, ako sme ho nazvali, som však v útulku nenechala a ihneď som ho vzala do domácej opatery. Bol to mladý cca 2-3 ročný psík. Zjavne bol držaný na reťazi, venčenie bez vodítka nepoznal, socializácia tiež výrazne zanedbaná a o poslušnosti sa nedalo ani hovoriť. Ja však zastávam názor, že ak chce človek spoznať plemeno bez vplyvu iných je práve takáto situácia vhodná. Aby som ale vysvetlila čo znamená vplyv iných v tomto význame tak na chvíľu odbočím od témy: Nestačí, že poznáte susedovho psa, či psa niekoho z rodiny, pod jeho vplyvmi budú reakcie psa iné a teda nie je to objektívne hodnotiť plemeno z takéhoto pohľadu. Pes, i keď možno nevychovaný, či asociál, no v podmienkach aké vytvorím doma ja (pričom musím poznať aspoň teoreticky povahu a pôvod plemena) je predsa len iný pohľad.

A tak ma s Athosom čakal kus práce. Spoznali sme sa a ja som mala možnosť spoznať čo všetko sa dá s týmto plemenom robiť a čo od neho človek môže očakávať. Do tej doby som poznala iba pár jedincov tohto plemena v majteku chovateľskej stanice Artin Slovakia. Takže teraz som mala možnosť pozreť sa na plemeno z iného pohľadu. Athos bol úžasný a pokroky robil okamžite obrovské. Neverila som že by chrt bol schopný takých reakcií a to za tak krátky čas. Jeho učenilvosť prekonávala moje očakávania. Aj keď som Athosa nemala doma dlho, utvrdila som sa že toto plemeno je pre mňa ako stvorené. Jeho výzor mi už nepripadal taký "divný" (mal tvár, teda musím priznať že mám problém a asi by som nedokázala žiť s plemenami ako sú buldočky či pekinézy a pod - proste každý máme nejaké tie svoje kritéria pre a proti) a postupne mi začal výzor barzoja pripadať úžasný, dokonalý a nádherný. Dnes považujem toto plemeno za nádherné z mnohých dôvodov a pohľadov

Po odchode Athosa z mojej svorky som začala aktívne zisťovať viac o chove tohoto plemena u nás ale i v okolitých krajinách.  Až som raz dostala do daru od priateľa 10-týždňovú sučku barzoja. Bola úžasná a strašne temperamtentná. Keďže som nemala podmienky na chov plemena ako taký, zaujímali ma iba povahové vlastnosti a schopnosti. Bola som plná očakávaní čo všetko budem môcť s Asmar absolvovať. Na cvičák som ju prihlásila už vo veku 4 mesiacov. I keď sme v tej dobe vzbudzovali skôr posmech, šli sme za svojím cieľom a hlúpe poznámky sme proste ignorovali. No čoskoro sa nám aj so strany výcvikárov dostalo pozornosti, nakoľko sa Asmar neuveriteľne rýchlo učila a neraz sme odchádzali z výcvikovej hodiny ako jediný s pokrokom . Cvičila som predtým mnoho plemien, rozličných pováh a vlôh. No to čo dokazovala Asmar bolo neuveriteľné. Nikdy som nič podobné nezažila a zjavne ani skúsenejší výcvikári. Väčšine plemien treba cvik niekoľkokrát ukázať a neustále opakovať aby si dobre upevnili naučené. S barzojom to bolo iné (ako sa neskôr ukázalo nešlo len o Asmar ale plemeno ako také), ak barzoj na prvý raz pochopil čo pri danom povele či geste od neho majiteľ očakáva a správne ho motivoval, dokázal si to zapamätať na veľmi dlhú dobu bez opakovania. Viem že to znie neuveriteľne, ale je to tak. O niekoľko rokov neskôr som pri výcviku pitbula mala problém naučiť ho jeden pomerne ľahký povel. Keďže som ten povel učila psa prvý raz nevedla som či ho správne vysvetľujem (keďže daný pitbull bol nesmierne chápavý a úžasne sa s ním pracovalo) a tak som to skúsila vysvetliť barzojke Asmar. Okamžite pochopila čo chcem a čo má robiť. To som už pri tomto plemene nepovažovala za tak fascinujúce, ako skôr to, že nikdy viac sme tento povel netrénovali, neopakovali, neskúšali. Išlo mi len o to či to správene vysvetľujem inému psovi a tak som nemala dôvod venovať sa tomuto cviku s Asmar. No keď som takmer o pol roka povel vyslovila s požiadavkou smerovanou ku nej, okamžite zareagovala tak ako som ju to vtedy učila. Toto dokáže len veľmi malá skupina plemien, a pracovné či iné často cvičiteľné plemená od toho majú sakra ďaleko. Neskôr som sa o tejto schopnosti barzoja bavila aj s inými majiteľmi a potvrdilo sa, že nejde len o pár výnimočných jedincov.

Smutné však je, že všeobecne sú chrtie plemená považované za hlúpe. Pritom len malá hŕstka ľudí skúsila s týmito plemenami pracovať. Žiaľ s týmto mýtom si mnoho nováčikov chrty aj obstaráva a tak sa ani nepokúšajú niečo od nich chcieť a kľudne žijú s tým že ich pes je a bude hlúpy. Samozrejme bez výchovy či prípadného výcviku ani nič rozumné od žiadneho psa nikto chcieť nemôže a tak mnoho ľudí pozná susedovho nevychovaného chrta a "hlúpy mýt" putuje ďalej. Toto nepostihlo len chrtie plemená ale aj spoločenské či iné plemená, no o tom sa budem zmieňovať v inej sekcii

Chrty sú výnimočné, tak ako mnohé iné plemená. Človek ich však musí dostatočne pochopiť a vedieť s kým žije, aby mal možnosť obdivovať ich jedinečnosť a výnimočnosť. Ak si niekto myslí, že chrt bude s rovnakým nadšením ako ovčiaky absolvovať športovú kynológiu, bude nemilo prekvapený. To však neznamená, že nedokáže byť v praxi ovládateľnejší ako mnohé vrcholovo súťažiace ovčiaky Všetko však závisí od pochopenia plemena, jeho reakcií a dostatočnej motivácii konkrétneho jedinca.

Chrty sú veľmi inteligentné a vnímavé psy. Stáročia boli chované ako spoločníci. Ich využitie bol lov, nie v zmysle poľovačiek ako je to u štandardných poľovných plemien (tie zver vystavujú, donášajú, dohľadávajú a pod). Chrty lovili zver, teda ju prenasledovali a zadrhli. Samozrejme čo krajina a príslušné podmienky, to rozličjé využitie chrtov. Teda odlišnosť je nie len v lovenej zveri ale často i spôsobe lovu. Niektoré chrty mali zver uštvať, iné priamo zadržať alebo zadrhnúť.

Teda pudy chrtov loviť a prenasledovať sú ďaleko silnejšie ako je tomu u štandardných poľovných plemien. Mnohé chrty je ťažké odvolať od lovenej zveri, vďaka tomu ich málo chovateľov a majiteľov púšťa na voľno a teda s tým súvisia aj mnohé problémy s ich reakciami a výchovou. Každý vie čo znamená nevybitá energia u ktoréhokoľvek psa, nie to ešte plemena ktoré potrebuje a miluje rýchly pohyb na otvorenom priestranstve.

I keď boli chrty šľachtené a držané na lov, drvivá väčšina žila priamo v spoločnosti majiteľov. V kotcoch či stajniach boli držané len v cielených chovoch - psincoch. Chrty boli vždy psami šľachty a teda žili v ich blízkosti. Ležali vedľa postelí svojích pánov, ležali pri ich nohách počas obedovania svojich pánov, počas pracovných rokovaní, verejných vystúpení... Teda chrty plnili naraz 2 funkcie, výkon (lov) a spoločnosť. To je aj dôvod prečo sú chrty tak obľúbenými spoločenskými psami. Sú veľmi empatickí a citovo silne viazaní na svojho pána. Teda neobťažujú ho, nevtierajú sa keď si to majiteľ sám nežiada ... no stále sú v jeho blízkosti. Takmer neštekajú, teda sú vhodné aj do panelákov. Na rozdiel od väčšiny aktívnych plemien, nie sú aktívne stále.  Aktívne sú iba a výhradne ak si to vyžaduje situácia. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že chrty potrebujú veľa behať a neustále behať. To je skutočne veľký omyl. Áno milujú beh, ale skôr rýchly šprint. Teda vylietať sa dokážu za pár minút a potom už len slastne oddychujú. Keďže pri behu vyvinú veľkú rýchlosť a teda spotrebujú veľa energie, zvyšok času energiou šetria a zbytočne neplytvajú. Ako  všetky šteňatá aj chrty sú v tomto období bláznivé. V dospelosti sú to však veľkí leňoši. V byte obvykle spia, dokážu spať aj 10 h v kuse. Často ich obťažuje ak sú zbytočne budení. Návšetvy často nevítajú, nevidia dôvod Teda ak ich majiteľ nemá chuť ísť na dlhú precházku a chce len tak leňošiť, radi si to vychutnajú s ním. Ak sa majiteľ rozhodne ísť na dlhú túru s rovnakou radosťou ho budú nasledovať. Proste chrt robí rád to čo majiteľ a len vtedy ak treba .

Samozrejme aj medzi chrtmi sú isté rozdiely a to nie len vo veľkosti a výzore ale aj povahe. Sú aj temperamentné chrty ako sú vipety a hlavne talianske chrtíky. To sú veľmi aktívne plemená chrtov.

Rozhodne chrty neobľubujú vytrvalostné behy, teda nejaké bicyklovanie na dlhé km. To majú radi skôr malamuti či husky a obdobné vytrvalostné plemená. Chrt je šprintér, teda jeho doménou je extra rýchly beh na krátku vzdialenosť. Samozrejme dlhé pobyty v prírode má rád, ale bežným turistickým tempom - teda ak majiteľ ide pešo.

Chrty sú svojské povahy a nie sú vhodné pre každého. Ak niekto očakáva že jeho pes bude za kus žvanca poskakovať a robiť opičky či nezmyselne dookola plniť povely, tak toho sa od chrta určite nedočká. Dokonca ani počas výcviku nie je pamlsok pre chrta dostatočne motivujúcou odmenou. Chrt poslúcha svojho pána lebo ho miluje, a táto náklonnosť musí byť vzájomná. V opačnom prípade sa chrt do seba uzavrie a nereaguje na žiadne požiadavky. Ak sa cíti odstrčený je veľmi smutný a apatický. Potrebuje pocit výnimočnosti a len vtedy ju vie rovnako opätovať svojmu pánovi. Chrt vie dať rovnako pocítiť výnimočnosť svojmu majiteľovi.

Keď Asmar dospela pribudol k nám nečakane barzojí 3,5-ročný chlapec. Amir (original menom Quincy z Palatínu Moravia) sa stal, po odchode svojho pána do zahraničia, zvyšku rodine na obtiaž. Keďže to bol veľmi temperamentný a tvrdohlavý chalanisko, stal sa pre rodinu nezvládateľným a tak uvažovali dokonca o jeho utratení. Aj keď som nikdy samcov chovať nechcela, prišlo mi ho veľmi ľúto a tak som si ho vzala. Bol zanedbaný a strašne nevychovaný, drzý. Chcelo to veľa práce a veľa trpezlivosti. Z Amira sa mi nakoniec podarilo vychovať klenot. Neverila som že bude rovnako ovladateľný ako Asmar, ktorú som mala od šteňaťa (hlavne nie pri jeho tvrdohlavej povahe), no už vôbec sa mi ani nesnívalo, že ho raz budem na cvičáku používať pri prevýchove problémových psov. Z Amira sa časom stal úžasne vyrovnaný pes, ktorý bol v každej situácii nad vecou. Spočiatku mal dominantné prejavy, keďže nebol ako mladý správne socializovaný, no časom sa všetko zmenilo. Dokázal odvrátiť útoky agresívnych psov, dokonca ich dokázal spacifikovať. Síce to bol malý barzoj útlych rozmerov ale psychicky jeden z najsilnejších barzojov akých dodnes poznám. Nemal problém uzemniť útok pitbula, pyrenejského horského psa (skúseného bitkára), americkej akity či akéhokoľvek iného psa. Pritom sa s nimi nebil! Nepoškodzoval ich! Len ich uzemňoval. Bol mi veľkým pomocníkom a vďaka nemu sme zvládli mnoho problémových psov, ktoré sa nám nedarilo socializovať vzhľadom k veku a dominancii.

Asmar bola šéfkou mojej svorky, nech bola akokoľvek veľká z akýchkoľvek plemien. Poslúchala na slovo a tak mi pomáhala pri výcviku psov k ovladateľnosti. Často som ju používala ako motiváciu pri skupinových výcvikoch. Veď kto by si pri výcviku svojho ovčiaka či labradora nepovedal že ak toto zvládol chrt môj pes to musí A Asmar vždy s veľkým nadšením ukazovala čo vie a aká je v tom úžasná. Pomáhala mi vychovávať a cvičiť psov ak neposlúchali.

Táto dvojica mi bola veľkou oporou. A keďže nám to šlo spolu tak výborne, neváhala som si osvojiť ďalšiu dvojicu nechcených barzojov, ktorá mi bola ponúknutá. Istý majiteľ chcel speňažiť svoje draho kúpené chrty, ale v takom stave v akom sa nachádzali a v ich veku (obaja po 6 rokov) by sa na to len stova niekto nechal nahovoriť. Samozrejme našla som sa ja a tak som si tie barzoje kúpila, nemohla som sa pozerať na stav v akom sa nachádzali. Fyzicky boli ok, ale psychicky tak ubité psy som už dávno nevidela. Nemali chuť sa ani postaviť nie to ešte tešiť niečomu, fakt smutný pohľad. A tak barzojí chlapec Gríša a sučka Galka zväčšili moju smečku. Musela som ich všetko učiť, nevedli chodiť na prechádzky nie to ešte bez vodítka. Ich prirodzené pudy ako aj vlastnosti plemena boli úplne potlačené a len veľmi ťažko sa v nich postupne všetko prebúdzalo. No podarilo sa a časom sa z nich stali veselé barzoje tešiace sa s nového dňa, z pozornosti majiteľa... Stali sa z nich oddané, poslušné a verné barzoje hodné svojho plemena.

Osud mi doprial a moja barzoja smečka sa neustále rozrastala. Prišiel k nám syn Gríšu, neskôr i dcéra Amira a tak sa moje chovateľké ambície s plemenom začali napĺňať.

Neskôr som si obstarala sučku talianskeho chrtíka a skúsila čo dokáže toto najmenšie plemeno medzi chrtmi. Húževnatosť je neuveriteľná. Väčšinou sú chované ako spoločenské plemená a priveľmi hýčkané čo im nie vždy prospieva. Nie že by neboli pravými spoločenským plemenom, no nie každý má jasno v tom čo znamená spoločenské plemeno. K mojim chrtíkom som sa vždy správala rovnako ako ku ktorémukoľvek inému plemenu, akurát na ne bolo treba dávať väčší pozor nech si neublížia Akosi nechcú akceptovať že sú malí a môžu si ublížiť a to že ich veľké psy tolerujú im na sebavedomí len pridáva No moja skúsenosť vyvracia povery, že ide o malé utrasené psíčatá. Moje chrtíky nechcú chodiť oblečené ani počas dlhých túr v mrazivom období a v hlbokom snehu.  Problém im robí iba mokré počasie ale to radšej obetujú prechádzku, než by boli vyobliekaní. Rovnako ako veľké chrty, tiež sa radi preháňajú na veľkých priestranstvách (lesy, lúky, polia), ich lovecké pudy sú rovnako dobré. Ani vážne zranenia ich neodradia od akčnosti a životaschopnosti. Moju malú Lili napriek všetkému čo zažila a skúsila, môžem postaviť na trať kde s najväčším nasadením bude prenasledovať umelú korisť. Nemá problém pretekať v zime a vysokom snehu, kde sa strácajú aj veľké plemená psov. V Maďarsku si dokonca zabehla trať spolu s rhodezian ridgebackom. V zime spolu s barzojkou trénuje agility, prekonávanie prekážok sa jej strašne páči hlavne ak ju má kto obdivovať . Pokiaľ to nerobí majiteľ, neľutujú sa a s hrdosťou chrtom vlastnou čelia novým príležitostiam.

Mala som možnosť cvičiť rôzne povahy barzojov a vďaka tomu aj iné plemená chrtov. Pomáhala som prevychovať afgánskeho chrta, ktorý absolvoval už nejaké výcviky dokonca u  výcvikárov a chovateľov chrtov no žiadne výsledky sa nedostavovali. U nás zareagoval na mnoho podnetov takmer okamžite. Všetko je len o pochopení chrta ako takého. Neskôr sa nám úspešne  podarilo zvládnuť neovladateľných azawakhov, radili sme pri výchove vipetov, chrtíkov, vlkodavov ...

S niektorými zo svojich barzojov som sa venovala rôznym kynologickým aktivitám, s jedným psom sme absolvovali služobný výcvik, s inou sučkou zas agility. S barzojom sa dá skutočne venovať rozličným športom. No ich doménou vždy bude lov a tak im najviac doprajeme šport, ktorý im je najbližší a ktorý robia s obrovskou chuťou a radosťou. Samozrejme ide o coursing a dostihy. Aj tu sa mnoho názorov rozchádza. Niektorí chovatelia tvrdili, že ak svojim barzojom doprajem voľný pohyb kdekoľvek v prírode a "pričuchnú" k reálnemu lovu, nebudú chcieť behať dostihy či coursing. Sú dokonca chovatelia, ktorí svoje chrty kvôli vrcholovým výsledkom držia zavreté, hlavne v období pred pretekmi. Prípadne ich nekŕmia a neviem aké všemožné hlúpe kúsky dokazujú len aby ich psy vyhrali. Úbohé zvieratá potom bežia ako o život ale so športom to už skutočne nesúvisí, mnohé sa potom priamo na trati prejavujú agresívne a zlostne. Svoje chrty púšťam všade, na vodítkach takmer nechodia ak si to okolnosti nevyžadujú. Denne sa naháňajú na poliach a kdekoľvek v prírode či medzi ľuďmi. Hladovky nedostávajú ani pred pretekmi. Občas sa im podarí dokonca uloviť mačku, potkana, holuba ... len pár hodín pred pretekmi. Sú to chrty a je to pre ne prirodzené. Nikdy som im to kvôli výkonu nezakazovala, neobmedzovala. Pokiaľ ma poslúchajú, majú čo len chcú No a ich výkony v chrtích športoch sú úžasné až neuveriteľné. Valcujeme nie len výstavy ale aj preteky. Práve preto že žijú ako psy, teda ako spoločníci človeka a zároveň naši najlepší priatelia. Vedia že dostihy či coursing sú len športom a baví ich to. Vedia že sa tešíme spolu s nimi ak vyhrajú a ak nie tak nič sa nedeje. Nie každý deň sú Vianoce Naše chovateľské, výstavné ale i pretekárske úspechy si môžete pozrieť na webe mojej chs tu.

Dnes vlasním smečku 11 chrtov + mám nejakých v spolumajiteľstve. Je úžasné sledovať ich život, vzájomné vzťahy  a mať možnosť ich ovplyvňovať podľa svojich potrieb.

Chrty sú výnimočné psy a pre mňa navždy ostanú barzoje plemenom No1

A to i napriek tomu, že moju smečku tvoria aj malé talianske chrtíky ako aj iné plemená psov.